Práce žiakov
Babka, dedko roka 2010
Babka,dedko
Moja babka sa volá Anna Lichvarčíková.Má 64 rokov. Mám ju veľmi rada a vážim si ju. V jari keď všetko krásne rozkvitá často jej nazbieram kytičku voňavých kvetov. Pomáham jej sadiť zeleninu aby bola čo najlepšia,aby vyzerala výborne na pohľad a aby nám chutila. Pomáham jej s rôznymi prácami okolo domu aj v záhrade. Chodím s ňou rada do lesa na prechádzky. Niekedy ideme spolu odviesť kravu na lúku. Pomáhať babke je pre mňa radosťou. Nechcem aby sa babka trápila s tou ťažšou ale ani s tou ľahšou prácou sama. Krmime spolu psa,mačky i hovädzí dobytok.Hocikedy si sadneme na lavičku a spievame si pekné piesne
Babka ma učí rôzne staré krásne pesničky,aj uspávanky. Ja sa chcem čo najlepšie naučiť,aby som ich aj ja raz mohla spievať svojím deťom, vnúčatám a pravnúčatám. Pozeráme si aj staré fotky. Babka mi rozpráva aj rôzne rozprávky,ale rozpráva mi aj o svojom detstve a mladosti. V lete chodím s babkou aj s dedkom do lesa na drevo.Babka nabalí rôzne dobroty a cestou do lesa mi rozpráva rôzne príhody,či rozprávky.Potom jej na dvore pomáham skladať drevo. Kým sme ešte v lese počúvame spev vtákov, hľadáme rôzne bylinky,rastliny,kry,lesné jahody... Potom si to spolu vychutnávame. Varíme spolu aj obed,pri ktorom sa veľa nasmejeme z rôznych vtipov alebo babkiných smiešných príhod.
V lete si spolu sadneme vonku na slnko a jeme koláče,najmä ovocné,ktoré sme spolu napiekli. V jeseni oberáme jablka a potom z nich robíme domácu detskú výživu a rôzne chutné džemy.Jablká aj zavárame,a v zime si ich vychutnávame pri nedeľnom obede.V jeseni tiež chodíme do lesa a pozorujeme,ako opadávajú listy zo stromov.Chodíme aj k studničke. Často pozorujeme stopy srn a jeleňov alebo aj žaby a žubrienky.V zime mi babka číta knihy a rozprávame sa o tom, ako krásne nám zbehol celý rok. Na Vianoce jej vždy vyrobím nejaký darček. Ozdobujeme spolu vianočný stromček. Vždy sa poteší darčeku,ktorý jej dám.Aj mne sa páčia darčeky ktorémi dá,či už pod stromček,na narodeniny alebo meniny. Hneď po Vianociach,28.mám narodeniny.Pomáha mi s vzdobou a prípravou oslavy. Na Nový rok sa spolu pozeráme na ohňostroj. A je tu zasa ďalší rok. Vždy mi pomáha s učením. Na Veľkú noc spolu ideme ráno svätiť košíky a potom si pochutnávame na dobrotách. Babka chce aby som bola čo najmúdrejšia, a aby som dosiahla v živote čo najväčšie úspechy.Za to ako sa o mňa stará,babke ďakujem.Aj ja by som chcela byť tak nevýslovne dobrá, starostlivá a milujúca babka a mama. Ešte raz babke veľké ĎAKUJEM!Adriána Lichvarčíková
Moja babka
Moja babka sa volá Helena. Má 60 rokov, modré oči a blond vlasy, ktoré si farbí.Má dve deti,moju mamku Adrianu a krstného Emila. Moja babka je od 33-troch rokov vdova.Býva v Spišskej Starej Vsi. Je na dôchodku. K babke chodím veľmi rada aj na prázdniny. Stále niečo robíme, napríklad pečieme koláče, ktoré rýchlo zjeme. Keď sme boli na dovolenke, babka sa nám za ten čas starala o psíka, ktorého si veľmi obľúbila. Chodi k nám dosť často,lebo je doma sama.
S mojou babkou som stále v kontakte, každý deň si telefonujeme. Veľmi rada nakupuje. V obchode dokáže bať aj 2 hodiny. Týmto nás vie poriadne nazlostiť, ale je to moja babka, ktorú mám nadovšetko rada!Adriána Stašenková
Babka a dedko 2010
Mám skvelú rodinu – ocka, mamku, dve sestry a starých rodičov, ktorých mám rada. Babka sa volá Mária, má 70 rokov a dedko Peter 75 rokov. 18. februára 2010 oslávili 50. výročie sobáša. Vychovali štyri deti a stále sa majú radi.
Mali to dosť ťažké a hlavne babka, lebo tá sa musela sama starať o domácnosť, vychovať svoje detičky a ešte chodila do práce. Bola ešte mladá, keď ochorela. Už 21 rokov je ťažko zdravotne postihnutá. Veľakrát chcela pomôcť, no zdravotný stav jej to nedovolil. Babka bola veľmi pracovitá.
Dedko celý čas trávil v práci, aby uživil celú rodinu. Aj keď je už starý, ale ešte stále má veľa síl pomáhať. Ráno skoro vstáva, aby nakŕmil prasiatka a stále si nájde nejakú prácu. Dedko je pracovitý, snaží sa pomôcť každému. S ockom chodia spolu do lesa na drevo. Starajú sa o nás, aby nám v zime bolo tepľúčko.
Vážim si babku aj dedka, lebo mi vychovali dobrého a starostlivého ocka, ktorého veľmi ľúbim.
Andrea KravcováMoja babka
Mária sa volá moja babka,
rajom je pre ňu záhradka.
Sadí kvety, ovocie a zeleninku,
neskôr si oddýchne na chvíľku.Koláče nám stále pečie,
nikto im však neutečie.
Kým ich babka dopečie,
celý plech jej utečie.Ani sa babka nenazdá,
a tacňa je celá prázdna.
Šikovnú ja babku mám,
láskou ju vždy obdarúvam.
Návšteve sa stále teší,
s vnúčatami chodí peši,
na prechádzku do prírody,
to sú naše tajné hody.Barbora Siváková
Babka a dedko 2010
V tomto príbehu píšem o svojom najlepšom dedkovi. Môj dedko sa volá Ján Krivda. Má dobrú povahu, je milý a dobrý. Má 58 rokov. Chodí do práce. Pracuje ako zakladač okien. Rád chodí na turistiku, zbiera huby a má rád cestovinu s makom. Má veľa vnúčat. Z týchto vnúčat sú štyri dievčatá a piati chlapci. Dedko má päť synov a jednu dcéru. Býva s babkou.
Dedko je už 39 rokov ženatý. Chodí Rád na svadby. Má rád pomalú hudbu, ľudovky a aj moderné piesne. Spolu s babkou šťastne žijú už dlhé roky. A nakoniec môjho príbehu prajem všetkým deťom, aby mali takého dobrého dedka ako ja.Daniela Mikitová
Moja babka
Moja babka sa volá Veronika Majdáková a býva v Čirči. Rozhodol som sa písať o nej, pretože si myslím, že je najlepšia na svete. Má 59 rokov, ale vyzerá oveľa mladšie.
Veľmi rada chodí do lesa s mojím dedkom a s ich psíkom Ronym. Niekedy, keď som v Čirči na prázdninách, idem s nimi aj ja. Keď sa vrátime z lesa, tak na mňa čakajú výborné dobroty, ktoré babka pripraví už vopred. Pamätám si aj rozprávky, ktoré mi rozprávala, keď som bol malý. Veľmi rada mi ich povie aj dnes. Rozpráva mi aj príbehy, ako sa jej žilo, keď bola taká malá ako ja. Raz, keď sme boli v lese zbierať jahody s babkou a Ronym, preplazil sa okolo mňa malý had, ja som si to nevšimol, ale moja babka áno a zobrala ma k sebe. Možno mi tým zachránila život.
Cez školský rok sa vidíme málo, ale niekedy ma prekvapí tak, že keď prídem zo školy, je u nás na návšteve. Stále, keď má narodeniny alebo nejaký iný sviatok, nikdy nezabudneme jej zablahoželať.
Svoju babku si veľmi vážim za všetko, čo pre nás robí. Mám ju veľmi rád a nevymenil by som ju za nič na svete.
Dávid Pirchala
Babka, dedko roka 2010
Poznám ja bytosť milú,
ktorá mi dodáva magickú silu.
Je to osoba nádherná,
a pre mňa nenahraditeľná.
Môj život napĺňa,
bez nej by som žiť nemohla.
Jej úsmev mi radosť dodá vždy,
je to môj anjel strážny.
Keď som bola malá,
rozprávky mi vravievala.
Vždy sa dobre starala,
zriedka ma karhala.
Keď som si rady dať nevedela,
stále mi poradiť skúsila.
Mám ťa, babka, veľmi rada,
si moja veľká záhada.
No a ten môj zlatý dedko,
vie vždy a stále všetko.
Je to môj dedko vševedko,
ďakujem mu za všetko.
Keď som bola malé dievčatko,
postavil mi hneď pieskovisko.
Aj keď má vlasy na riedko,
mám ho rada nadovšetko.
Sú to dve milé bytosti,
ktoré mi dávajú radosti.
Dominika Rusnáková
Môj deduškoMôj dedko sa volá Mikuláš, ale ja ho volám dedko. Má 78 rokov a stále ho bolia nohy a preto chodí na dlhé prechádzky, ktoré mu robia dobre. Býva v Šarišskom Jastrabí, vlastne býva u nás doma, preto, keď niečo chcem, tak nemusím ani vyjsť z domu, stačí iba prísť k nemu do izby.
A mám ho rada, pretože je starostlivý. Vždy sa ma opýta, ako bolo v škole, či nie som hladná a aj prečo som smutná. Dedkovi upratujem izbu, pýtam sa ho, ako sa má. Niekedy sa hráme takú hru, že ja som učiteľka a on žiak. Vtedy, keď sa hráme, dedka učím písať a počítať. Pozeráme spolu aj televízor a ja mu vysvetľujem niektoré veci, ktoré nechápe.
Svojho dedka ľúbim a aj sa za neho vždy večer modlím, aby bol zdravý.
Erika Labašová
Moja babka
Moja babka sa volá Milada, má 56 rokov a spolu s dedkom bývajú v Sobranciach. Nevidíme sa veľmi často a preto každá návšteva je pre nás oboch malým sviatkom. Najdlhšie sa však zdržím cez letné prázdniny. Vždy ma poteší jedlom, ktoré mi najviac chutí. Snaží sa mi zaplniť každú voľnú chvíľu. Berie ma na prechádzky, do detského perku na trampolínu, na nákupy a na super pizzu. Veľa sa s babkou rozprávame o veciach, ktoré nepoviem ani mojím rodičom a ona sa mi snaží čo najlepšie poradiť ako ich riešiť. Hrávame spolu spoločenské hry, pozeráme komédie a veľa sa smejeme. Na Zemplíne je v lete veľmi horúco, tak si na dvore robíme domáce kúpalisko. Chodíme spolu na zmrzlinu a spolu s babkou cestujeme k jej ešte žijúcim rodičom, aby sa hlavne o svoju mamku mohla dobre postarať, lebo je ležiaca a bolia ju veľmi nohy. Je mojím vzorom obetavej lásky, lebo aj keď má sama zdravotné problémy neprestáva sa usmievať.
Jakub Šimko
Babka a dedko 2010
Vážená porota,
píšem Vám preto, lebo chcem prihlásiť do súťaže mojich starých rodičov.
Babka sa volá Anna Židovská, má 66 rokov. Dedko sa volá Ivan Židovský, má 69 rokov. Starí rodičia bývajú s nami v dome v Šarišskom Jastrabí. Majú 2 detí, 4 vnukov a mňa vnučku Janku. Všetkých nás majú radi to viem, lebo to vidno na nich aj keď ich niekedy zlostíme. Ale im to určite nevadí.
Starí rodičia nám vo všetkom pomáhajú a hlavne sa starajú o troch malých vnukov - škôlkárov. Babku mám veľmi rada, lebo dobre pečie a varí. Spolu pečieme kakaové záviny a pizzu. Dedkovi zasa pomáham vonku pri traktoru alebo kŕmime domáce zvieratá. Často s nami chodí aj k lekárovi, keď sme chorí a rodičia sú v práci. S babkou a dedkom chodíme zbierať zemiaky, šípky, huby.
Babka a dedka veľmi ľúbime. Preto chcem, aby túto súťaž vyhrali.
Janka Židovská
Moja babka
Som rada, že môžem písať o svojej babke, pretože je to najúžasnejší človek, ktorý má v mojom srdiečku zvláštne miesto. Moja babka sa volá Mária Plavčanová a má 59 rokov. Býva s nami na Pustom Poli, kde robí starostku. Babka je strednej postavy, má krátke blond vlasy, modré oči, plné ústa a širší nos.
Moja babka si za mlada toho vytrpela dosť. V 20 rokoch sa vydávala ,o rok sa jej narodila naša mamka. Keďže nemali kde bývať, začali si stavať dom na Pustom Poli. Vtedy sa s mojim dedkom veľmi natrápili. Neskôr sa narodil Martinko. Vyzeralo to tak, že budú šťastní. No ale keď mala moja mamka 9 rokov a Martinko 3 roky, dedko vážne ochorel a zomrel ako 33 ročný. Presne po 3 mesiacov babke zomrel aj trojročný synček Martinko.
Moja babka ostala sama s 9 ročným dieťaťom v nedokončenom dome so strašnou bolesťou v srdci. Hneď nato prišla o prácu a ozvali sa choroby. Ale aj napriek tomu išla ďalej .Neskôr začala podnikať a to tak, že prevíjala elektromotory. Je to ťažká práca. O tom svedčia aj jej vypracované ruky.
Keďže je to dobrý človek, ľudia si ju zvolili za starostku. A ja si myslím, že si to zlé už prežila. Mám ju veľmi rada. Ľúbim ťa, aj keď to nepoviem, ale ty to vieš.Lenka Havrilová
Môj dedko
Môj dedko sa volá Karol Sekelský. Má 60 rokov a býva v Plavnici. Je plnoštíhlej postavy a má snehobiele vlasy. Je so mnou od malička a mám ho veľmi rád. Každý rok s ním trávim celé prázdniny. Od malička vo mne pestuje lásku k prírode a k zvieratám. On ju má tiež veľmi rád, bol lesník a je v poľovníckom združení v Plavnici. Je občas aj chorý nepočúva ho cholesterol, nesmie jesť klobásy ale on si aj tak jednu uchmatne, keď ho babka nevidí. Chová doma kravu, kačky , sliepky, má aj psa a teľa.
Dedko stále niečo vybavuje a keď niekam ide tak má berie so sebou, lebo ja mám z toho pekný výlet. Je veľmi múdry a šikovný. Život sa s ním kruto zahral, keď mal 40 rokov tak mu zomrel synček Matúško, ktorý bol veľmi malinký. Dedko bol nešťastný, stále myslí na Matúška. Dáva nám veľa lásky, kupuje nám všetko čo len chceme. Strašne sa teším na víkendy, lebo hneď ideme ku dedkovi. Je to najlepší dedko na svete a nevymenil by som ho za nič na svete. Keď už nebude vládať tak sa postáram ja o neho tak, ako sa on z láskou stará teraz o nás.
Marek Firment
Moja babka
Na pohľad je to osoba úplne obyčajná a prostá ako mnohí z nás. A predsa je úplne iná. Jej neskutočná lásky, úprimnosť, obetavosť a šľachetnosť jej priamo vyžarujú zo srdca a z jej nádherných očí hnedo gašťanovej farby vyžaruje neuveriteľná chuť do života. Pýtate sa kto to je? Tak ja Vám to prezradím. Je to osoba, ktorá pre mňa veľmi veľa znamená a bez ktorej by som si nevedela predstaviť môj život. Je pre mňa rovnako dôležitá ako voda, vzduch či slnko.
Osoba ktorej ani šediny a vrásky neubrali na kráse. Je to moja babička. Helenka, ktorú mám nesmierne rada a som šťastná, že mám takú babičku. Nie je to len babička ktorá mi dá nejakú sladkosť, či upečie môj najobľúbenejší koláč, ktorý nevie upiecť nikto tak ako ona. A je to hlavne osoba, ktorú beriem ako moju najlepšiu kamarátku a ktorej môžem vždy všetko povedať. Najradšej mám keď mi začne hovoriť jej zážitky zo života a vždy sa schuti zasmejeme. Mám pocit, že keď je ona šťastná tak som šťastná aj ja. Som rada, že osoba s tak šľachetným srdcom môže byť moja babička.
Mária Kristína Firmentová
Môj dedko
Môj dedko sa volá Michal. Je to človek, ktorého mám veľmi rád, preto som sa rozhodol, že o ňom napíšem.
Má 54 rokov, je vysoký a má blond vlasy ako ja. Aj keď dedko veľa pracuje, vždy si nájde čas pre nás vnúčikov. Je s ním sranda, keď spolu hráme rôzne hry. Vždy v lete s ním chodím k vode a na prechádzky. Dedko je výborný futbalista, takým by som chcel byť aj ja. Veľmi si ho vážim a mám ho veľmi rád, pretože je dobrosrdečný, láskavý a starostlivý.
Som šťastný, že mám takého perfektného dedka.
Martin Filičko
Babka, dedko roka 2010
Má zelené oči a tohto roku v novembri bude mať 75 rokov Narodilasa 24.11.1935. Hádajte, kto to asi môže byť? Je to moja babka Anna Šenitková, rodená Lazorová . Áno, je to moja babka, ktorá ma nádherné dlhé vlasy, je trošku pri sebe, no aj tak je to najlepšia babka na svete. A keď sa usmeje, je to ako keby som sa dostal do čarovného sveta, v ktorom som bol vždy, keď sa usmiala.
A tu je rozhovor s ňou :
Matej: Babka, ako ste prežili detstvo a akých ste podľa vás mali rodičov?
Babka: Asi v mojich troch rokoch začala druhá svetová vojna, tak detstvo nebolo veľmi príjemné a keďže som bola jediná dcéra, tak som musela pomáhať v domácnosti. Ale ktoré chvíle som si mohla užiť, tak som si ich užila naplno. A rodičov som mala úplne najlepších na svete, nemohli mi síce dať všetko, čo som chcela, ale aj tak som ich mala nadovšetko rada.
Matej: Koľko máte súrodencov a ako sa volajú ?
Babka : Mám piatich súrodencov a ja som bola šiesta. Najstarší bol Juraj a sestra Helena, boli to dvojčatá, ale Helena ako ročná zomrela na zápal pľúc. Potom som išla ja, po mne môj druhý brat Ján, za ním išli dvojčatá bratia Jozef a Michal.
Matej: O detstve sme sa porozprávali a teraz mi povedzte, ako ste prežili pubertu ?
Babka: Keď skončila vojna, nastalo dosť zlé obdobie, pretože moji rodičia sa museli postarať o dom, lebo vojaci nám všetko zničili.
Matej: A ako ste prežili dospelosť?
Babka: Tak dospelosť som prežila dobre. Najprv som sa vydala za Jána Šenitku a neskôr som pracovala ako dojička na miestnom družstve.
Matej: Koľko ste mali detí a ako sa volajú?
Babka: Mám štyri deti. Najstaršia je Anna, neskôr prišla Helena, po nej Mária a po Márii sa dedko konečne
dočkal syna Jána .
Matej: Máte aj vnúčatá a pravnúčatá?
Babka: Áno, vnúčatá mám dvanásť, mená nebudem hovoriť ,ale už mám aj tri roztomilé pravnúčatá Filipka, Tamarku a Olíviu, ale nikdy si ich mená neviem zapamätať .
Matej: A ako prežívate starobu ?
Babka: Staroba je najkrajšia časť môjho života. Prežívam ju v malom domčeku, ktorý sa práve rekonštruuje. Bývajú tam so mnou môj syn Ján, jeho žena Viera a moji dvaja vnuci Matej a Janík .A to je koniec rozhovoru s babkou. Ako ste mohli zistiť, babka je super žena. Jej život je zaujímavý, ale najlepšie zo všetkého vie variť a piecť, najviac mi od nej chutia záviny, buchty a pirohy.
Babku mám nadovšetko rád a nikdy by som ju nevymenil za žiadnu inú.No proste ju ľúbim !Matej Šenitka
Babka roka 2010
Hnedé oči, hnedé vlasy,
v dedine niet také hlasy.
Hlasy krásne, plné lásky,
také, ako je hlas mojej babky.
Každý deň, večer či ráno,
keď niečo chcem, povie áno.
Do kostola chodí rada,
o tom nie je žiadne zvada.
Keď mám problém, vyrieši ho,
babka nemá rada pivo.
Pes, kocúr i mačiatka
klopú zrána na vrátka.
Babka skoro ráno vstáva,
aby im jesť dala,
s mačiatkami sa pohrala.
Zvieratká má veľmi rada.
Nestalo sa ešte nikdy,
aby na moje meniny,
alebo na narodky,
nedostala som od babky
všelijaké sladkosti,
tortu, či koláč sladký.
Babka menom Helena,
ukladá tiež polená.
Záhradu aj rýľuje,
sadí kvety, plot maľuje.
Pomáha mi s úlohami,
ponúka ma sladkosťami.
Stíha toho veľmi veľa
a vo všetkom je skvelá.
Šikovnú ja babku mám,
jej obed si vždy vychutnám.
Je to naj babka na svete,
takú už nikde inde nenájdete!
Michaela Miženková
B a b k a
Moja babka sa volá Anna Lichvarčíková. Má 62 rokov. Býva vo Vislanke. Vo voľnom čase veľmi rada okopuje svoju záhradku. Chová kravu a prasiatka. Má päť detí, jedenásť vnúčat a jedno pravnúča. Každú nedeľu pre nás pečie najlepšie buchty na svete.
Moja babka má viacero záľub: v lete sa venuje prevažne záhradke, pestuje v nej rôznu zeleninu a ovocie, napríklad mrkvu, uhorky, paradajky a jahody. Mne najviac chutia jahody. Na jeseň, keď pozbiera všetku úrodu, navarí nám z jabĺk a sliviek vynikajúce džemy a lekváre. V zime sa venuje tkaniu kobercov na krosnách. Každému z vnúčat urobí koberček podľa toho, akú farbu si vyberie. Často nám rozpráva veselé príhody zo svojej mladosti.
Moju babku mám veľmi rada a nevymenila by som ju za nič na svete.
Mirka Lichvarčíková
Naša princezná
Kde bolo tam bolo, žila raz jedna vznešená princezná. Princezná, o ktorej nepočuť každý deň. Princezná sladká ako med. Princezná, ktorá nepoznala zlo a ani hnev. Poznáte ju? Možno áno, možno nie. Ja určite áno. S tou princeznou mám toho veľa spoločného. A hlavne veľa zážitkov.
Tá princezná síce ako princezná nevyzerá, nenosí ani korunku, ale vo vnútri je niečo viac. Pýtate sa na výzor? No, je nižšej postavy, jej vlasy sú strieborné ako mesiac. Ruky má ako zlato a úsmev najkrajší na svete. Očká sa jej krásne ligocú a líčka má červené ako jabĺčka. No? Ach, vidím, že vám nie je ešte stále známa. Tak niečo viac. Jej život.
Jej život nebol až taký ružový. Ako malá musela pomáhať. Chodila do školy a časom sa zistilo, že princezná je veľmi šikovná. Ako princezná rástla, padol jej do oka chlapec. Jej princ na bielom koni. Zobrali sa a spolu žili krásny život. Narodili sa im tri krásne dcérky. Malé a nezbedné. Postupom času sa im vydali a princ zomrel. Ten život je ale nespravodlivý. Taký skvelý človek a tak skoro. No život ide ďalej.
Keď bola princezná stará dáma... prosím, nenúťte ma pokračovať. Tak viete, kto to je alebo nie? Dobre, tá princezná je moja babka Mária. Nemá síce modrú krv, no je to najlepšia princezná ktorú poznám.
Natália Havrilová
Dedko roka
Som rád, že môžem písať o svojom dedkovi, pretože je to človek veľmi pracovitý a usilovný.
Môj dedko sa volá Michal Filičko, má 66 rokov a býva v Šarišskom Jastrabí. Je na dôchodku, ale vôbec sa nenudí, vždy si nájde nejakú robotu, aby mal cez deň čo robiť.
Ráno, keď vstane, najprv nakŕmi zvieratá a potom sa pustí do práce. Hneď z jari, keď už je v lese sucho, chodí dedko do lesa na drevo. Potom zase sadí zemiaky, sejú s babkou repu a zeleninu.
Môj dedko je aj šikovný majster čo sa týka dreva, vie urobiť napríklad pekné dvere, okná a iné veci. Teraz dedko robí drevenú studňu, ale ešte nie je hotová, tak som zvedavý, aká bude či sa mu podarí, ale verím že áno, lebo môj dedko je šikovný majster. Keď má čas, tak príde aj nám so všeličím pomôcť, napríklad nám poreže drevo, lebo oco je v robote a keď príde domov, tak stále prší a potom nestihne nič urobiť.
Preto si svojho dedka veľmi vážim, obdivujem ho a mám ho veľmi rád.
Patrik Filičko
Moji starí rodičia
Mojí starí rodičia žijú v Sobranciach. Je to od nás poriadne ďaleko. Môj tato je gréckokatolícky kňaz a keďže je dosť zaneprázdnený, nevidíme sa veľmi často. Chodievame k nim počas letných prázdnin. Vždy, keď máme k ním prísť, tak nás čakajú už pri bránke. Babka sa volá Milada a narodila sa 28.9.1954 v Remetských Hámroch, v dedinke obklopenej lesmi, nad ktorou je CHKO Morské oko. Nad ním sa medzi stromami vysoko v lese týči Sninský kameň.
Keďže rodičia mojej babky žijú, mám tak prababku a pradeda. Aj keď sú starí a majú už po osemdesiat rokov, stále ešte chovajú kravy. Pradedko rád chodí do lesa na huby a tiež chytá ryby. Vždy, keď zájdeme na návštevu k babke a dedkovi, snažíme sa pozdraviť aj prarodičov. Veď musí byť krásne dožiť sa pravnúčat, a na ich tvárach to je vždy vidieť.
Vždy, keď som s babkou, trávime spolu všetok čas. Hrávame spolu spoločenské hry, pozeráme komédie, rozprávame sa o mnohých veciach a veľa sa smejeme.
Dedo sa volá Ján a narodil sa 8.4.1949 v dedinke Horňa pri Sobranciach. Na deda sa vraj podobám zo všetkých vnúčat najviac ja. Chodím s ním na prechádzky, na kofolu a berie ma aj na futbal. Dedo bol totiž niekedy futbalistom. Keď bol mladý, rád hral futbal. A keďže rád hrám futbal aj ja, má zo mňa veľkú radosť.
Najstarším členom našej rodiny je dedova mama, naša prababka Mária, ktorá mala v máji tohto roku 89 rokov.
Moja druhá stará mama, čiže môjho otca mamka sa volá Anna a narodila sa 29.2.1952 v Cabove, v malej dedinke pod Slanskými vrchmi. Babka sa neustále stará o naše hladné brušká. Navarí nám vždy podľa želania a v lete nám kupuje nanuky z neďalekého obchodu.
Druhého dedka si veľmi nepamätám. Zomrel, keď som mal dva roky. Moji rodičia a babka mi o ňom rozprávajú, ako sa so mnou hrával, keď ešte žil.
V Cabove mám ešte žijúcu prababku Annu. Má choré srdiečko a nohy, preto je stále na posteli alebo na vozíku. Keď je vonku pekné počasie, tato ju vyvezie von na dvor a ja sa s ňou viem dlho rozprávať.
Som rád, že mám kam cez prázdniny chodiť a veľa sa počas nich od starých rodičoch aj naučiť.
Samuel Šimko
Prababka Julka
Iste poznáte známu slovenskú pieseň, v ktorej sa spieva o tom, že „Júlia si čarovná“. Vtedy si zavše spomeniem na moju milovanú Júliu. Nie je to žiadna kamarátka, alebo nebodaj frajerka. Je to naša drahá prababka Julka.
Moja prababka má už 84 rokov. Žije v našej dedine, v Šarišskom Jastrabí. Vychovala spolu s dedkom Michalom 3 dcéry. Ako v tej rozprávke Soľ nad zlato. Ale najmladšia sa nevolá Maruška, ale Milka. Je to moja babka, mamka mojej mamky.
Chcem Vám povedať, že takú kuchárku ako moja prababka, široko-ďaleko nenájdete. Navarí a upečie všetko, čo len chceš. A tie jej „džatky“, pirohy alebo dukátové buchtičky. Mňam! Niekedy pracovala ako kuchárka v materskej škôlke. Starala sa nielen o svoje 3 deti, ale aj o 9 vnúčat a neskôr aj o množstvo pravnúčat. Teraz ich už má 17 a ešte stále pomáha, ako môže pri ich výchove. Babka hovorila, že už od mala ju lákalo varenie, pečenie, preto chcela byť kuchárkou. Jedlom, ktoré ona pripraví, nikto nepohrdne.
Dnes už varí pomenej, lebo je už dosť chorá a potrebuje častejšie oddychovať. Keď vysielajú jej obľúbené televízne seriály, vtedy je zakázané vyrušovať. Zažili sme s ňou veľa srandy. Vždy, keď k nej prídeme, vytiahne z tajnej skrýše nejakú sladkosť.
Keď sme boli s bratom menší, prababka bývala pri nás v byte. Starala sa o nás, keď rodičia boli v práci. Dosť často mi pomáhala aj s úlohami a mamke s varením, praním a žehlením.
Prababka Julka je veľmi skromná. Najväčší problém mám, keď ju chcem k jej sviatku niečím obdariť. Ona vždy povie, že nič nepotrebuje. Myslím, že určite aspoň niečo potrebuje. A to našu lásku.
Máme ju všetci veľmi radi. Takú výbornú babku nemá asi nikto. Som rád, že ju mám.
Je to proste moja naj babka.
Tomáš Rešetár