Práce žiakov
Babka, dedko 2013/2014 - práce deviatakov
Písmenom, slovom, vetou začínam i končím.
Na tento opis mám však málo slov.
Neviem, nepamätám si naše prvé stretnutie...
No bojím sa, mám strach z momentu „naposledy“.
Dala mi tak veľa, tak veľa za tak málo.
Všetko čo dostáva, vracia znásobené späť.
Pomoc, pochopenie, láska...
Jej poklady a pokoj, ktorý z nej žiari.
Striebristé vlasy, vráskavá tvár,
telo už nevládze, neposlúcha.
Pomaly dohorieva plameň jej života.
Pokojná, tichá, láskavá
so srdcom na dlani.
Blízko k anjelovi,
moja druhá mama,
poklad, bohatstvo, dar
=
MOJA BABKA
Meno žiačky: Adriána Lichvarčíková
Ročník: 9.
Meno babky: Anna Lichvarčíková, 68 rokov
Adresa: Vislanka 60
Moja babka
Častokrát sa zamýšľam nad tým, kto je pre mňa v mojom živote dôležitý. Rodičia, súrodenci, priatelia, spolužiaci. Určite každý z nich mi priniesol niečo pozitívne, alebo aj negatívne do môjho života. Samozrejme, že najdôležitejšia je pre mňa mama. Dala mi život a za to jej veľmi ďakujem.
V mojom živote je však ešte niekto, kto mi doň priniesol veľa príjemných okamihov, užitočných rád a iný pohľad na svet. Je to osôbka, ktorá stále stála a stojí vždy pri mne a podporuje ma. Osoba, ktorá sa o mňa postarala a pomáhala rodičom pri mojej výchove. Hádajte, kto to je. No predsa moja babka!
Babka – koľko lásky, starostlivosti a obetavosti v jednom slove. Nie nadarmo sa jej vraví i stará mama. Pre mňa babka nie je len niekto, koho vidím každý deň a s kým sa rozprávam o rôznych banálnych veciach. Bola súčasťou dôležitých okamihov môjho života, naučila ma ako byť dobrým človekom a odovzdala mi množstvo poznatkov a postrehov, ktoré určite nevyjdú nazmar.
Aj keď je moja druhá mama odo mňa staršia o 67 rokov a nevie, čo je tablet, iphone či notebook, vie, čo je pre mňa dobré, lebo počas svojho života nadobudla množstvo skúseností. Malá osôbka, no s veľkým srdcom, v ktorom je plno lásky a porozumenia. Porozumenia, ktoré by som už u mnohých ľudí hľadala márne. Nikto ju nikdy nenahradí a ja ju mám veľmi rada. Moja babka je tá najlepšia babka na svete.
Meno žiaka: Mária Kristína Firmentová
Ročník: 9.
Meno babky: Helena Kopčíková, 82 rokov
Adresa: 06548 Šarišské Jastrabie 146
Babka a dedko
Kto sú to vlastne babka a dedko? Aký majú zmysel v mojom živote? Čo pre mňa znamenajú?
Tieto otázky mi často prechádzajú mysľou a snažím sa nájsť na ne odpoveď.
Starí rodičia sú mi vlastne ako moji druhí rodičia. Starajú sa o mňa, vždy, keď rodičia nemôžu, keď sú v práci. Niekedy to až trochu preháňajú. Občas mi idú na nervy svojimi stále rovnakými otázkami ako sú napríklad: „Nie si hladná?“ alebo „Nie je ti zima?“, ale aj tak ich mám rada. Pochopiteľne, majú o mňa obavy a je vidno, že aj im na mne záleží.
Moja babka a môj dedko sú pre mňa pocitom bezpečia, pohodlia, lásky a nehy. Babka mi varí, pečie a dedko ma zasa vždy všade vozí na aute, ba i na traktore po poli. Starajú sa obaja o mňa ako o vlastné dieťa. Moji starí rodičia sú obetaví s dobrým srdcom, preto som veľmi vďačná za to, že ich mám.
Meno žiačky: Jana Židovská
Ročník: 9.
Mená starých rodičov: Ivan Židovský, 72 rokov a Anna Židovská, 69 rokov
Adresa: 065 48 Šarišské Jastrabie 237
Dedko
dobrosrdečný, skromný
pomáhal, robil, miloval
nikdy na neho nezabudnem
teplo domova
Môj dedko sa volal Ján Dorič Pšák a narodil sa v roku 1949. Zomrel 2. 10. 2013 ráno. Poznal som ho ako veľmi dobrého človeka, ktorý sa nebál presadiť svoj názor. Bol tichý a nikdy na sebe nedal vedieť, že je unavený. Brával nás s bratom na futbal, na kofolu, na zmrzlinu a aj do roboty. Volali sme ho „Gido“. Fajčil. Keď sme boli s bratom menší, vzali sme mu cigarety a potrhali ich, lebo sme sa o neho báli. Mám s ním kopec iných, krásnych zážitkov a spomienok, ale to by som potreboval ďalších päť strán. Som vďačný za každé leto strávené s ním a plné peckových spomienok.
Vďaka Ti, dedko!
Meno žiaka: Jakub Šimko
Ročník: 9.
Meno dedka: Ján Dorič Pšák, 64 rokov
Adresa: Milada Doričová, Ul. 1. mája 15, Sobrance